Sedemdenné suché hladovanie na vlastnej koži

Posted by:

1.Teória suchého hladovania

Na rozdiel od klasického hladovania na vode sa pri suchom hladovaní vylučuje pitie tekutín. Vylúčenie pitného režimu totiž spôsobuje, že nastáva urýchlené štiepenie tukov. Bunky organizmu bojujú nielen o výživu, ale aj o vodu. Suché hladovanie môže trvať až 10 dní a viac. Človek bez pitia vydrží minimálne 6 dní.

Známy odborník na suché hladovanie je L.A. Ščennikov, ktorý sa zaoberá sa liečebnou bioenergetikou. Ten si nechal dokonca túto metódu patentovať.

Ščennikov rozlišuje dva typy suchého hladovania:

1.čiastočné (polosuché)

2.úplné

Pri polosuchom hladovaní sú povolené rôzne vodné procedúry a zvlažovanie ústnej dutiny – v žiadnom prípade však nemožno vodu preglgnúť. Vyplachovanie čriev pomocou klystíru je tiež zakázané, lebo je to skrytá forma pitia. Pri tomto type hladovania dochádza k aktivácii rôznych pochodov, ktoré spôsobujú rýchle a kvalitné očistenie organizmu.

Ščennikov vysvetľuje prebiehajúce procesy v organizme tak, že ak nepijeme nič (samozrejme ani nejeme), prevládne v organizme živel Ohňa, ktorý spaľuje „jedy únavy“, rozpúšťa infiltráty, tukové nádory (lipómy), nádory, čistí črevá, posilňuje imunitu.

V dôsledku odvodňovania organizmu dochádza k boju o vodu medzi telesnými bunkami a mikroorganizmami. Telesné bunky sú vo výhodnejšom postavení, preto odoberajú prednostne vodu a tým dochádza k odvodneniu mikroorganizmov a rýchlej likvidácii infekcií.

Odvodňovaním organizmu sa rýchle zahusťuje krv, čím dochádza k rôznym osmotickým tlakom medzi krvou a medzibunkovou tekutinou. Do krvi preniká tekutina z medzibunkových

tkanív, ktorá so sebou strháva medzibunkové usadeniny a tak dochádza k čistote.

Vodné procedúry nútia kožné póry naplno vstrebávať vodu do organizmu kožou. Voda, ktorá pri pitnom režime smeruje z hlbín organizmu ku kožným pórom, má teraz opačný smer,

t.j. od kožných pórov do centra organizmu. Koža sa vyčistí, dochádza v nej k zlepšeniu výživy, lepšej cirkulácii obranných látok a k výdatnejšiemu vstrebávaniu voľných elektrónov z okolia.

Táto procedúra prečistí akupunktúrne body a zlepší prietok energie. Pretože v organizme je všetko prepojené a všetko so všetkým súvisí, dochádza k sčítaniu efektivity procesov.

Jeden deň suchého hladovania sa rovná podľa odborníkov 3-4 dňom klasického hladovania na vode.

Pri úplnom suchom hladovaní sú zakázané všetky vodné procedúry. Nie je dovolené ani čistenie zubov, povolené je iba preplachovanie ústnej dutiny.

Suché hladovanie patrí však do rúk odborníka, pretože v rukách neskúseného človeka môže mať zlé následky.

2. Moje osobné skúsenosti s polosuchým hladovaním

1.deň

Dňa 2.3.2013, v deň mojich 52. narodenín, som začala polosuchý pôst v domácich podmienkach. Napriek strachu, že budem veľmi smädná, nebolo to vôbec náročné, hoci v bežnom režime pijem extrémne veľa. Ráno som si však dala klystír a poobede som absolvovala vodnú procedúru – kúpala som sa v termálnej vode v Podhájskej.

2.deň

Ráno sa cítim veľmi dobre, smäd je iba mierny. Okolo 10. hodiny idem na prechádzku a všímam si, že sa mi zle rozpráva, jazyk sa mi lepí o zuby, v ústach je lepkavo. Začína to byť trochu nepríjemné, ale viem, že to vydržím, lebo zajtra sa stretnem so skupinou a podmienkou skupinového pôstu bolo, že prvé dva dni zvládne každý sám. Podvečer idem znovu do Podhájskej a som pomerne v pohode. Večer som si všimla červené fľaky na bruchu, ktoré však nesvrbia ani neštípu. V noci neviem spať, mám veľa energie.

3.deň

O 10.30 je stretnutie skupiny pred bazilikou v Ostrihome. V ústach je sucho a lepkavo, doteraz som ich ešte nevyplachovala. Spúšťa sa mi silná nádcha, aj sa čudujem, že koľko tekutín mi ide z nosa, keď nepijem. Veľa kýcham.

Po absolvovaní meditácií pri bazilike a vo vnútri baziliky sa cítim super. Ubytujeme sa v pohorí Pilis v Maďarsku, v blízkosti Dobogókö, kde sa nachádza srdcová čakra Zeme.

Vedúci kurzu Béla Kiss nám zhotoví fotky aury, aby sme vedeli porovnať náš energetický stav na začiatku a konci kurzu. Celý deň sa cítim super, ľahko ten pôst zvládam, len občas si musím vypláchnuť ústa. Viackrát denne si umývam zuby.

Fľaky na koži sa zlepšujú. V noci opäť málo spím.

4.deň

Fľaky na tele zmizli, nádcha prestala. Trvala vlastne len 24 hodín. PH moču mám 5,8. Dnešný deň sa situácia pritvrdzuje. Relatívna pohoda sa mení v nepohodu. Boli sme na výlete na posvätnom mieste Dobogókö a ja hrdinka som si nezobrala vodu na vyplachovanie úst, veď to nejako vydržím. Miesto slín mám v ústach lepidlo. Jedna účastníčka kurzu berie sneh zo zeme a vyplachuje si s ním ústa, robím to aj ja, lebo situáciu vnímam už ako na hranici znesiteľnosti. Už nechcem byť hrdinka. Som akási spomalená, chodím pomaličky, zaostávam za ostatnými. Včera som si ešte myslela, že ten pôst je maličkosť, tak som to ľahko znášala. Dnes si to už samozrejme nemyslím. Už sa aj objavuje myšlienka, ako ešte tie zvyšné 3 dni vydržím, či to už zajtra nevzdám. Potom ale zaženiem tú myšlienku, lebo moja zásada je: Nie preto sme sa narodili, aby sme boli porazení. Jeden môj známy absolvoval 40-denný pôst na vode a vysvetľoval mi postup, ako to vydržal. Každý deň si povedal, že vydrží ešte jeden, až nakoniec vydržal 40.

Takže hor sa do boja, ešte jeden deň vydržím.

5.deň

PH moču 6,2. V noci som málo spala, okolo 1. hodiny som si musela ísť vypláchnuť ústa, trápil ma silný smäd. Škoda, že nemôžem normálne spať, aspoň by som ten smäd prespala. Normálne spávam veľmi dobre, aj pri mokrom pôste.

Po rozcvičke prišla ku mne Bea (účastníčka kurzu) a objala ma. Vošli mi slzy do očí a povedala som jej, že neviem, či ten pôst vydržím ďalej. Povzbudila ma a dodala mi sily.

Pravidlo pôstu hovorí, že ukončiť pôst treba na 3., 5., alebo 7. deň. Dnes je 5. deň, ideme k posvätnému prameňu, kde tí, čo už nevládzu, sa môžu napiť.

Poobede som prežila najkrajšie okamihy pôstu. Išli sme k posvätnému prameňu Pilisszentkereszt, vstúpili sme do posvätného žriedla v plavkách a polievali sme sa vodou,

ktorú sme si nabrali do demižóna. Hoci som v bežnom živote veľmi zimomravá, vôbec mi nebolo zima, hoci vonku bol sneh a kontakt tela s vodou mi spôsoboval extrémny pôžitok.

Jednoducho som sa toho polievania nevedela nabažiť.

6.deň

PH moču znova 6,2. Celú noc som nespala – je mi to veľmi nepríjemné, lebo čítať sa mi nechce a je to nuda len tak ležať celé hodiny. Dnešného predposledného dňa pôstu som sa dosť bála, ale vďaka výbornému programu som to zvládla pomerne ľahko. Ráno som meditovala a vizualizovala si, že prší a ja mám otvorené ústa a dažďová voda ma príjemne zvlažuje a to som ešte netušila, že takúto situáciu zažijem dnes naživo. Boli sme sa kúpať na termálnom kúpalisku v Komárome a pred vstupom do plaveckého bazéna je teplá sprcha s termálnou vodou. Pri sprchovaní som si púšťala vodu do úst a opäť som zažila blažený pocit. Človek, ktorý pije, si tú blaženosť nevie ani predstaviť. Pre vysmädnutého človeka je kontakt s vodou extáza, lebo človek vtedy nepociťuje smäd alebo len minimálne.

Lepkavo v ústach je už pre mňa bežné, častejšie vyplachujem, ale nové je, že aj hlas sa mi zmenil. Asi sú vysušené hlasivky, chrapľavejšie hovorím. Celkove rozprávať počas pôstu je dosť namáhavé, lebo sa rýchlejšie vysušujú ústa.

7.deň

PH moču 6,2.

Je noc, 1.30 a budím sa na silný pocit smädu. Hneď som vyštartovala do kúpeľne a poctivo vyplachujem ústa, lebo to prináša okamžitú úľavu. Chvíľu ležím v posteli, ale znova ma mučí smäd. Tak po 10 minútach idem znova vyplachovať ústa a čakám, či mi to pomôže. No, trochu je to lepšie, ale nie je to ono. Tak sa idem najesť a napiť cez meditačné vizualizácie.

Ocitám sa v rajskej záhrade a dám si tam zopár bobúľ hrozna, potom červený melón a napokon čerstvo lisovanú ananásovú šťavu – tú mi anjeli pripravili a popíjam ju z pohára so slamkou. Jesť vlastne sa mi ani nežiada, iba piť. Keďže ešte stále som smädná, dostávam chuť na zmes citrónovej a pomarančovej šťavy, s pôžitkom ju sŕkam slamkou. Efekt meditácie nie je ten istý, ako keby som sa týchto vecí najedla a napila, ale prišla silná úľava a utrpenie zo smädu kleslo o viac ako o 50%.

Pokus o spánok v túto poslednú noc vzdávam a píšem si denník a potom trávim čas kolegyňou zo susednej izby, ktorá tiež nespí. Zaspím až nad ránom.

Posledný deň prebieha ľahko, lebo máme veľa aktivít a človek nerozmýšľa nad tým, že chce piť. Okrem toho je tam tá radosť, že sme to vydržali a na posledných pár hodín to už nevzdáme. Vedúci kurzu nám opäť urobí fotky aury a každý môže na vlastné oči vidieť, ako sa zmenila jeho bioenergetika. V mojom prípade sa zmenila farba aury z žltozelenej na fialovomodro-bielu. Čo sa týka stavu čakier, najvýraznejšie pozitívne zmeny zaznamenala 6.čakra (tretie oko) a 7. čakra (korunná), ktoré dosiahli 60%, respektíve 50% z pôvodných 20%.

Okolo 12.00 sme prišli k posvätnému prameňu Pilisszentkereszt, kde sme si vychutnali prvé dúšky vody. Presný počet účastníkov kurzu neviem, okolo 27. Z tohto počtu to štyria na 5. alebo 6. deň vzdali, zvyšní sme si vychutnávali víťazstvo.

Čo povedať na záver? Bol to úžasný zážitok a ďakujem Bélovi Kissovi za odborné vedenie kurzu a za jeho láskavý prístup. Pre ľudí, ktorí chcú na sebe duchovne zapracovať, veľmi odporúčam.

RNDr.Zita Baraňayová
Použitá literatúra: Mudr.Vilma Partyková: Hladovění pro zdraví

0