Operácia bez noža alebo liečivá moc hladovky

Posted by:

 

Úvod

Pred mnohými rokmi som preštudovala množstvo literatúry, týkajúcej sa rôznych typov diét, ktoré by mali mať liečivý účinok na organizmus. Ich princípom bola detoxikácia, čiže zbavovanie sa toxických látok z organizmu. Na záver som dospela k poznaniu, že najúčinnejšie je nejesť nič, t.j. prijímať nejaký čas iba čistú vodu bez akýchkoľvek prísad.

Hlad v prírode

Pozrime sa na okolitú prírodu. Na Zemi sa pravidelne striedajú ročné obdobia, pričom v zime

je nedostatok potravy. Pre zvieratá, ktoré neupadajú do zimného spánku, prichádza obdobie hladovania, zvieratá so zimným spánkom zastavujú príjem potravy úplne. K dobrovoľnému

zrieknutiu sa potravy dochádza, keď sú zvieratá choré.

Nejaký spôsob hladovania je vlastný v značnej miere všetkým cicavcom. Po tisícročia sa tak správal aj človek.

Keď ale živočích prestáva jesť a nachádza sa pritom v bdelom stave, dochádza v organizme k zvláštnej zmene režimu, zaisťujúcemu plnohodnotné vnútorné vyživovanie. Toto vnútorné vyživovanie napomáha obnove imunitného a genetického aparátu. Je bežné, že zvieratá v tejto dobe nie sú nijako choré.

A porovnajme si zdravotný stav našich prekŕmených domácich zvieratiek!

Hlad v dejinách ľudstva

Prírodné národy žili (a ich poslední zástupcovia žijú) s hladom jedna ruka, a predsa ich zdravie a telesná kondícia boli a sú obdivuhodné. Všetky náboženstvá a duchovné systémy

predpisujú pred vstupom do vyšších stavov a osvietenia pôst.

Odborníci opísali všetky zmeny v organizme v dôsledku podvýživy. Choroba z hladu vzniká tam, kde ľudia dlhodobo konzumujú jednostrannú stravu, alebo v dlhodobom priemere majú menej, ako je priemerná denná potreba. Prírodné národy netrpeli v dlhodobom priemere hladom, ale ani prebytkom. Poznali krátkodobý hlad po neúspešnom love, zlej úrode alebo pridlhej zime. Aj to bol prejav súladu s prírodou. Kľúčovú rolu hrá psychika. Prírodný človek prežíva hlad so stoickým pokojom, je to bežný jav v jeho živote. Civilizovaný človek je v tomto smere úplne iný…

Názory oficiálnej medicíny

Oficiálna medicína má voči hladovaniu vyslovene nepriateľský postoj. V učebniciach sa možno dočítať, že v organizme sa v čase hladovky rozvíja acidóza (prekyslenie, vyčerpanie alkalických zásob krvi). Zvyšuje sa aj kyslosť tkanív, zhoršuje sa činnosť pečene a jej schopnosť syntetizovať močovinu. Organizmus stráca cenné bielkoviny, ich množstvo je obmedzené. Hladujúci nemá dostatok vitamínov a minerálnych látok. To všetko spôsobuje poruchu látkovej výmeny a môže vyvolať rozpad tkaniva a v konečnom dôsledku spôsobiť distrofiu.

Názory stúpencov hladovky

Podstatný je psychologický aspekt hladovania. Treba rozlišovať nútené hladovanie formou podvýživy v treťom svete a liečebné hladovanie pod odborným vedením. Uznávaným odborníkom na liečebné hladovanie je Gennadij Malachov, výsledky práce ktorého hovoria za všetko. Hladovkou vyliečil veľa takých pacientov, ktorí boli pre klasickú medicínu nevyliečiteľní. Svoje poznatky zhrnul v knihe „ Hladovění“, kde podrobne opisuje deje, prebiehajúce počas hladovania v ľudskom organizme.

Deje prebiehajúce v poli vedomia

Na pole vedomia má hladovanie dvojaký vplyv. Jednak trénuje životnú silu organizmu a zároveň čistí vedomie od minulých psychických traumatických udalostí. Dochádza k rozpúšťaniu psychocýst a následkom toho i k zlepšeniu pamäti.

V závislosti na miere deformácie (následkom nesprávneho stravovania alebo nevhodného myslenia) kvantových štruktúr a polí vo vedomí človeka je treba rôzne dlhý čas potrebný na ich obnovu. Z toho vyplýva, že aby sme sa zbavili jednej choroby (malej deformácie v poli vedomia), stačí kratšia doba hladovania, pri inej chorobe (väčšej deformácii) je nutný čas hladovania oveľa dlhší.

Deje prebiehajúce vo fyzickom tele

Keď človek prestane prijímať potravu, nedochádza okamžite k odbúravaniu tukových zásob organizmu. V pečeni sa totiž nachádza polysacharid glykogén (živočíšny škrob), ktorý sa spaľuje ako prvý. Jeho zásoba v pečeni vystačí na jeden až dva dni. Po tejto dobe je glykogén preč a my „umierame“ od hladu. Toto obdobie je prvou fázou hladovky.

Dôležitý je fakt, že tuky – hlavná energetická zásoba – sa vedia dokonale spaľovať len v prítomnosti cukrov. Biochemici hovoria, že tuky „horia“ v ohni cukrov. Telo je ďalej nútené spaľovať tuky, ale tie bez prítomnosti cukrov „horia“ nedokonale. Ide o druhú fázu hladovky,

ktorej produktom sú toxické látky (kyselina maslová a acetón), organizmus sa prekysľuje. Táto fáza, zvaná acidóza, trvá do šiesteho až desiateho dňa. Koncentrácia cukrov v krvi prudko klesá a z dychu možno cítiť acetón. Sprievodným znakom sú bolesti hlavy, malátnosť, závraty, slabosť. Aby všetky tieto pocity zmizli, stačí ísť na čerstvý vzduch, robiť dychové cvičenia, vyčistiť črevá klystírom a osprchovať sa.

Je jasné, že človek nemôže takto dlho živoriť. Záchranu však zabezpečí organizmus sám prechodom z tejto druhej fázy hladu na vnútornú výživu. Nastáva tak tretia fáza hladu, keď telo dokáže z vlastného tuku a bielkovín syntetizovať cukor. V takomto režime dokážeme žiť z vlastných tukových zásob a bielkovinových tkanív veľmi dlho. Nepríjemné stavy ako slabosť a pocit hladu z predošlej fázy miznú. Naopak mozog sa cíti vitálne a človek je plný energie a optimizmu.

Veľkosť zásob, ktoré telo môže pri hladovke až do úplného vyčerpania využiť, tvorí 40-45%

jeho váhy. Stratou 20-25% váhy nedochádza v tkanivách a orgánoch k žiadnym patologickým zmenám. Totálna hladovka 25-35 dní predstavuje stratu váhy len 12-18%. Stačí voda. Vitamíny a minerály organizmus čerpá z vlastných zásob. To sú tajomstvá hladovania. V tretej fáze sa využívajú bielkoviny prednostne z menej dôležitých tkanív podľa presne zakódovanej hierarchie. Prednosť majú oslabené, chorobami zmenené tkanivá, nádory, opuchy, zrasty, nánosy v cievach a iný neporiadok v tele. Je to vlastne operácia bez noža, lebo príroda jemnejšie než chirurg odstraňuje bez výnimky všetko choré. Odbúranie tkanív odborne nazývame autolýza.

Výsledky liečebného hladovania

Hladovkou dochádza k intenzívnemu vylučovaniu jedovatých látok z organizmu, ktoré sa nazhromaždili v dôsledku nesprávnej výživy, prekonaných chorôb, užívania liekov, pitia alkoholu, fajčenia, znečisteného životného prostredia a podobne. Cievy sú pevné a pružné.

Z pokožky miznú vyrážky, vrásky, koža sa omladzuje, starí ľudia nepotrebujú okuliare a načúvacie zariadenia. Myseľ je jasná. Rastie potenciál sebaobrany organizmu voči vírusom a baktériám. Enormne vzrastá schopnosť hojenia rán. Takto sa dajú liečiť všetky choroby civilizovaných ľudí, o ktorých prírodní ľudia vďaka občasnému hladovaniu nemali ani potuchy.

Príroda nemá rada nadbytok

Pravidelnou stravou rozmaznané telo stráca schopnosť využívať na 100% skonzumovanú stravu. Preto u civilizovaného človeka väčšia časť potravy prejde tráviacim systémom len čiastočne alebo vôbec nestrávená. Samozrejme za sprievodu celého radu škodlivých produktov metabolizmu, ktoré sa ukladajú kdekade, lebo organizmus je neprestajne prepchávaný jedlom a očista neprichádza. Telo nemá prestávku na „ upratovanie“ – na vylúčenie všetkých nečistôt, majúcich pôvod v potrave. Je zanesené, medzibunkový mok je zakalený a vytvára živnú pôdu pre mikroorganizmy. Daň za blahobyt a prebytok pravidelnej stravy. Príroda nemá rada nadbytok. Zdá sa, že civilizovaný človek vie veľa vecí, ale základnú vec nedokáže – žiť v čistom prostredí, starať sa oň a starať sa o to najdôležitejšie, čo má. O svoje telo a ducha.

Prehľad fáz liečebného hladovania

  1. Doba hladovania

– fáza pokrmového dráždenia – trvá druhý až tretí deň, sprevádzajú ju spomienky na jedlo, škvŕkanie v bruchu, zvýšená tvorba slín, zlá nálada, mierny smäd

– fáza narastajúcej acidózy –tretí až štvrtý deň, pocit hladu sa zmenšuje až zmizne, narastá pocit smädu, môžu sa dostaviť bolesti hlavy, závrate, z úst niekedy cítiť zápach acetónu, povlak na jazyku

– fáza kompenzácie – piaty až desiaty deň, dochádza k prekonaniu acidotickej krízy, psychický stav sa zlepšuje, zlepšuje sa nálada, mizne pocit telesnej slabosti, štádium vrcholí „vlčím“ hladom

  1. Doba regeneračná

– fáza astenická – prvý až tretí deň, po zjedení už malej porcie jedla dochádza k pocitu nasýtenia, ale za krátky čas sa dostaví silný hlad, nálada býva často premenlivá

– fáza intenzívnej regenerácie – štvrtý až šiesty deň, chuť do jedla rýchlo narastá, stúpa telesná hmotnosť

– fáza normalizácie – siedmy až dvadsiaty prvý deň, chuť do jedla opadá, jedlo prestáva byť stredobodom pozornosti, všetko sa vracia do normálu

Zamyslenie na záver

Ľudia, ktorí trpia chorobami a predčasne starnú, premýšľajú o rýchlej a ľahkej ceste za zdravím a mladosťou. Pamätajte si : musíte pracovať na sebe, aby ste boli zdraví. ZRAVIE NIE JE NA PREDAJ. NEPREDÁ VÁM HO NIKTO.

 

Použitá literatúra: Diners Club magazine, 4/2009 a G.P.Malachov – Hladovění

0